Keď sa pápeža Jána XXIII. opýtali, kedy a či vôbec môže zavládnuť jednota medzi všetkými kresťanmi, pápež odpovedal: „Uvedomujem si, že to môže trvať veľmi dlho. Ani vy, ani ja nebudeme pri oslave veľkej slávnosti zmierenia. Ani moji najbližší nástupcovia. Ale niekto musí začať búrať prekážky, ktoré stoja v ceste.“
            O Jánovi XXIII. bolo známe, že rúcaniu múra, ktorý rozdeľoval kresťanov, venoval veľa svojich síl. O kresťanoch, ktorí sa oddelili od katolíckej cirkvi hovoril slovami svätého Augustína: „Sú to naši bratia, či si to prajú alebo nie. Prestanú nimi byť jedine vtedy, keď už nevyslovia modlitbu Otče náš.“
            Dekrét o ekumenizme, ktorý zverejnil II. vatikánsky koncil, vyjadruje hlboký rešpekt voči kresťanom všetkých denominácií. Okrem iného sa v ňom uvádza, že v celých dejinách rozdelenia Cirkvi je „vina na oboch stranách“, nielen na tej, ktorá sa oddelila od Ríma a založila si inú cirkev alebo denomináciu. Preto musia všetci veriaci, uvádza sa v dekréte, prejsť veľkým „obrátením srdca a svätosťou života“, ktoré všetkých spoja.
            Žiť jednotu so všetkými kresťanmi nie je vždy ľahké. Je toho dosť, čo nás rozdeľuje, ale viac je toho, čo nás spája. Nie je možné odstrániť prekážky hneď. Ján XXIII. hovoril o ceste malých krokov: „Kdekoľvek vidím múr medzi kresťanmi, keď ho nemôžem zbúrať, snažím sa aspoň vyraziť z neho tehlu.“
            Modlime sa a konajme tak, aby sa napĺňali slová Ježišovej modlitby „aby všetci jedno boli“.